Slovenská republika – ako ďalej

Cieľ

Dosiahnuť maximálne možnú mieru suverenity

I.

Východzia pozícia

   Slovenská republika nie je suverénnym štátom a vzhľadom na svoju zdrojovú nedostatočnosť ani nemôže byť. To však neznamená, že určitú mieru suverenity nemôže dosiahnuť.

SR prehrala vojnu na všetkých úrovniach/prioritách (Vojna je súbor prostriedkov na ovládnutie/zmocnenie sa cudzích zdrojov) a prestala byť štátom, SR je dnes len štátnosťou.  Je úplne pod cudzím riadením. Ak porovnáme suverenitu obce vo vzťahu ku samosprávnemu kraju, jeho suverenitu k SR, suverenitu SR k EÚ a suverenitu EÚ k vonkajšiemu riadeniu, vidíme, že ide len o prenos kompetencií zhora nadol. Najviditeľnejšie je to na 6. priorite: EÚ ako celok, ale aj jej jednotlivý členovia,  je vo vojenskej oblasti úplne podriadená NATO a to je podriadené USA.

II.

Jednotlivé priority a dosiahnuteľná úroveň suverenity

1. Svetonázorová priorita

   SR nemá jasnú ideológiu a preto sa rozglejuje. Tradičný konzervativizmus (postavený na rodine) je deštruovaný lgbti a multikulturalizmom. Nie sú definované národnoštátne záujmy. (Porovnaj Maďarsko)

     Napriek deklarovanému hláseniu sa väčšiny obyvateľstva ku kresťanstvu v SR vládne zvonka implementovaný liberalizmus uprednostňujúci osobné záujmy jednotlivca pred záujmami spoločnosti. Chýba pocit občianskej spolupatričnosti. Školstvo vychováva človeka spotrebiteľa miesto človeka tvorivého a je v rozklade. Všeobecná vzdelanostná úroveň začala po roku 1998 prudko upadať implementáciou vonkajších zásahov (vplyv mimovládok, nezmyselné odbory va VŠ, VŠ v „každej dedine“). Školstvo je zacielené na debilizáciu občanov. Podriaďujeme sa novému náboženstvu – Všemocnému covidu. Náboženstvo je nástroj riadenia. Môže byť konštruktívné, ale i deštruktívné.

  Chýba pocit občianskej (ale aj národnej) súnaležitosti. Mamon zvíťazil.

Momentálne sa v SR uplatňuje ideológia strachu

   Chýba zákon na ochranu republiky (v USA Patriotik Act)

  Školstvo musí byť jesne riadené štátom. Nemôže byť ponechané na ľubovôli jednotlivých škôl, ba dokonca učiteľov, čo budú učiť a akým spôsobom. Najmä v oblasti morálky/spoločnosti.

  Základné školy sa musia vrátiť s pod obcí pod štát. Štát musí zabezpečiť každému dieťaťu žijúcemu na území SR možnosť vzdelávať sa bezplatne v štátnej škole so slovenským vyučovacím jazykom. Obec, v ktorej takáto škola nie je, musí dieťaťu, žijúcemu na jej území zabezpečiť dochádzku do takejto školy. Neštátne školy nemajú čo byť financované štátom.

2. Chronologická priorita

       História nie je veda, v davovo-elitárskej spoločnosti je to nástroj riadenia! (História môže pracovať s pravdivými faktami, ale nemá možnosť overiť ich interpretáciu a preto zostáva len na úrovni hypotéz.) Kto ovláda interpretáciu minulosti, ten má v rukách mohutný nástroj riadenia. Stačí si pripomenúť zneužívanie výkladu obdobia rokov 1939-45 na Slovensku, ale aj obdobia po roku 1989 (Mečiarizmus, divoká privatizácia, atd.)

  Pokiaľ cudzí budú vykladať naše dejiny sa nepohneme.  Že je to nástroj riadenia, dokazuje to, že každý autor iného ako oficiálneho názoru na našu minulosť je okamžite ostrakizovaný. Oslavujeme

28.X. miesto 30.X.(Martinská deklarácia)

3. Faktologická priorita

   Žijeme v dobe prekrúcania faktov. Prezidentka pri výročí skončenia II. sv. vojny ďakuje za oslobodenie anonymným „spojencom“, no ČA ani nespomenie. Na Dukle nezahrali Hymnu RF,

obdobie 1993-98 dostalo nálepku „mečiarizmus“ a vysoká kriminalita toho obdobia sa pripisuje Mečiarovi, a nie Havlovej amnestii. Verejnosti sa podsúva myšlienka divokej Mečiarovej privatizácie, no za Mečiara bolo sprivatizovaných cca 18% štátneho majetku a žiadne strategické podniky. (VSŽ boli a sú významný podnik, ale nie strategický aj keď je to významný zamestnávateľ)

  Sú zatajované fakty o SNP, o príčinách udalostí v roku 1968, o „nežnej revolúcii“ v roku 1989, o ovplyvňovaní volieb v roku 1998 atd.

  Sem patrí aj klamanie verejnosti v súvislosti s pichaním génovej terapie vydávané za vakcináciu.

  Treba zozbierať takto prekrútené fakty a pravdivo ich dostať do povedomia občanov.

Je popretá sloboda slova. Isté názory sú kriminalizované.

4. Ekonomická prorita

    V kapitalizme má štát v rukách (s výnimkou mimoriadnych a núdzových situácii) len dva nástroje riadenia na tejto priorite:

a) mena

  SR sa vzdala meny a tým sa podriadila EÚ. EÚ je podriadená (v tomto čase prakticky celý svet) FEDu. Pozor, to nie je USA! Cez dolár USA vydiera celý svet. (Cez US dolár sa robia medzištátne zúčtovania) Preto je treba sa vrátiť k vlastnej mene!

b) dane (sem patria aj clá)

  Tento nástroj riadenia je v našom prípade dosť iluzórny nakoľko SR odovzdala clá Bruselu a pristúpila k voľnému pohybu tovaru a kapitálu v rámci EÚ. A ak podľahne tlaku Bruselu na harmonizáciu daní tak stratí aj tento už oklieštený nástroj.

SR má nielen z pohľadu úsilia o suverenitu nevhodné vlastníctvo priemyselnej výroby, ale naviac aj veľmi zlú štruktúru orientovanú na automobilový priemysel, ktorý je pravdepodobne pred zánikom, a na výrobu polotovarov, na ktoré však nemáme suroviny ( US Steel, Duslo, výroba hliníku, …).

Pre zabezpečenie akej-takej stability v tejto oblasti je potrebné priemysel diverzifikovať, no súčasne mať na pamäti, že ekonomika SR je prakticky úplne otvorenou ekonomikou. Občania štátu, ktorého ekonomika je v cudzích rukách, môžu o suverenite len snívať. Nemáme v rukách strategické podniky a tým sme vydaní na milosť a nemilosť ich zahraničným vlastníkom (elektrárne, telekomunikácie …).

  Základnou úlohou štátu je zabezpečiť obyvateľstvu potravinovú dostatočnosť aj v krízových situáciách. Preto zásobovanie potravinami nemôže stáť na dovoze zo zahraničia. V súčasnosti sa väčšina potravín dováža, sebestační sme len v pestovaní a výrobe cukru. Tu je náprava možná jednoduchšie ako v priemysle. Treba podporiť poľnohospodárstvo dotáciami na úroveň štátov Západnej Európy a podporiť relokáciu pestovania plodín podľa prírodných podmienok.

  Dovoz potravín je nástrojom vonkajšieho riadenia, potravinová sebestačnosť je nástrojom vnútorného riadenia. Jednoznačne to dokladá uvalenie sankcií na dovoz potravín do RF. RF však, na rozdiel od SR, má dostatočnú zdrojovú stabilitu, aby sa s tým vysporiadala. Sankcie RF v skutočnosti posilnili, lebo stimulovali domácu výrobu a RF je silná na 1. priorite. Pre SR by to bolo smrteľné. 

  SR nemá obchodnú politiku, ktorá by stimulovala domácu výrobu. Ak vôbec nejakú má. Obchod je ponechaný na jednotlivé ekonomické subjekty. Napr. v poľnohospodárstve by štát mal zabezpečiť výkup produktov od prvovýrobcov s garantovanými cenami.

5. Zdravotná priorita

Povinnosťou štátu, ale aj jeho záujmom, je udržiavať čo najlepší zdravotný stav obyvateľstva v záujme zachovania štátu. Preto zdravotníctvo musí odrážať tento záujem štátu, a nepodliehať ekonomickým záujmom rôznych skupín. Nesmie byť postavené na komerčnej báze. (Komerčná báza môže byť len doplnkom.) A to najmä preto, že v súčasnosti sa táto priorita začína čiastočne zlievať so 6. prioritou – ozbrojenými silami štátu. K tomuto zlievaniu dochádza kvôli existencii biologických zbraní a epidémií a pandémií.   Dôkazom o tom je nasadenie aj armády pri celoplošnom testovaní. V SR neexistuje koncepcia zabezpečovania zdravotnej starostlivosti (prevencia, zdravotné vzdelávanie obyvateľstva, …)

 SR svoju úlohu na tejto priorite nezvláda a v „boji“ proti Covid 19 priamo zlyháva. Prístup k riešeniu takéhoto problému musí byť komplexný, a nie zúžený na jedinú možnosť – opichanie experimentálnou látkou. Veci treba pomenovať správne, nie je to vakcína, je to génová terapia.

  V súvislosti s „pandémiou“ Covid 19 sú lekári zastrašovaní a nemocnice a zdravotnícky personál korumpovaný vyššími sadzbami za kovidových pacientov od poisťovní. (Matovičova verejná ponuka 20 Euro za každý pozitívny test pri vlaňajšom celoplošnom testovaní je korupciou.)

6. priorita ozbrojené sily

   SR nemá armádu schopnú brániť našu vlasť. Má len žoldniersku armádu, teda vojakov ochotných bojovať za peniaze, ale nie ochotných obetovať sa za ostatných. To je dôsledok absencie jednotiacej ideológie. Toto nemá nič spoločné s početnosťou a ani s výzbrojou a výstrojom. Je to o morálke.

  Východiskom je domobrana doplňujúca profesionálnu armádu (letectvo, ťažké zbrane, …) po vzore Švajčiarska.

Aj na tejto priorite sa viditeľne prejavuje vonkajšie riadenie (tvrdý odpor proti domobrane, účasť našich ozbrojencov v cudzích konfliktoch …)

Zahraničná politika

  Malá krajina je ako žena. Ak je nešikovná, štyria ju zneužijú,ale ani jeden jej nezaplatí byt. Ak je šikovná, štyria jej budú platiť byt, ale ani jeden ju nedostane.

 Pre SR momentálne platí prvý prípad. V zahraničnej politike lezieme súčasne do análu EÚ i USA a  hrozí nám, že zostaneme bezprizorní nakoľko USA sa rúcajú, čo už zaregistroval i Korčok, a EÚ na tom oveľa lepšie nie je. Vzburu proti EÚ ukazuje Poľsko a Maďarsko aj keď s opačnou orientáciou. Poľsko na neperspektívne USA, zatiaľ čo Maďarsko sa začína orientovať na RF. Maďarsko si dovolilo uzavrieť dlhodobí kontrakt na dodávky plynu z RF bez súhlasu Bruselu!

 SR je medzi dvoma mlynskými kameňmi v podobe jej susedov Maďarska a Poľska, ktorý by si radi  podelili jej územie. Stále snívajú o spoločnej hranici a Poliaci majú aj veľmocenské ambície a naviac sa opájajú myšlienkou Medzimoria (Trojmoria), kde by hrali ústrednú úlohu.

 ČR už úplne rezignovalo na nejakú zahraničnú politiku, resp. zamerala ju na podriadenie ČR vonkajšiemu riadeniu, a Ukrajina sa zmieta vo vlastnom bahne. Antirusizmus (v skutočnosti anti RF) robí z Poľska a Ukrajiny spojencov. SR sa z tohto kotla nevymaní dokiaľ Ukrajina sa nestane súčasťou ruského sveta. Preto by SR mala prestať podporovať chuntu v Kyjeve a budovať dobré vzťahy s RF.

  Paradoxne tento vonkajší tlak na dezintegráciu územnej celistvosti možno využiť na stmelenie národa a využiť ho na 1. priorite. Treba jasne vykričať, že Maďarsku nejde o maďarsky hovoriacu menšinu na území SR, ale o ovládnutie najbohatších zdrojov pitnej vody v Európe (Žitný ostrov). Toto som tvrdil už v roku 1992 a stále sa to potvrdzuje. A súčasne je to jediná surovina, ktorej má SR dostatok a ktorá sa stáva strategicky významnou na celej Zemi. Práve kvôli ovládnutia jej zdrojov hrozia vojny. Preto to musíme vybubnovať.

   SR sa v zahraničnej politike musí odpútať od jednostrannej väzby na Západ na ktorý sa vzťahuje výrok Marka Twaina: Anglosasi sú zlodeji a piráti, sú na to hrdí a ešte sa tým chvália. Časy sa zmenili, Anglosasi nie!

   Centrum koncentrácie riadenia sa presúva. Okrem RF si treba vybudovať dobré vzťahy s Čínou a Iránom.